#

Navigácia

Obsah

Z histórie Vígľaša

Obec Vígľaš sa nachádza na Podpoľaní a v súčasnosti patrí do okresu Detva. Počiatky vzniku prvej osady na území Vígľaša nie sú náhodné. V dávnej minulosti si človek pre svoje obydlie vyhľadával bezpečné miesto na vyvýšeninách, z ktorých mal výhľad na široké okolie. Našiel ho aj na skalnom ostrohu nad riekou Slatinou. Prví Slovania začali toto miesto nazývať vengled, neskôr vigľad. Po niekoľkých storočiach ľud túto lokalitu nazval Vígľaš. Zemepáni, ktorí z Vígľaša ovládali väčšiu časť Podpoľania, názov svojho obydlia, svojho panstva a aj osady svojich poddaných neustále menili.

Dávne osídlenie Slatinskej kotliny potvrdzujú mnohé archeologické nálezy. Stopy po našich slovanských predkoch sa našli nielen na lokalitách Kalamára, Chrapková či Mních, ale aj vo Vígľaši na Pstruši-Kostolisku. Skalnú vyvýšeninu nad riekou Slatina využili na postavenie hradiska a na protiľahlom skalnom ostrohu postavili kaplnku. Medzi výbežkami hradného vrchu a vrchu Káplna vybudovali hrádzu rozsiahleho rybníka. Vígľašský rybník a kráľovská zvernica vo vígľašských horách boli už v 13. Storočí súčasťou Zvolenského lesa. Po vpáde Tatárov na naše územie v roku 1241 kráľ Belo IV. na obranu Vígľaša, Zvolena a stredoslovenských banských miest povolal križiackych rytierov. Rád bojovných templárov mal na Vígľaši kanonictvo a kapitulu. Na hradnom návrší postavili kláštornú budovu a pri nej kaplnku. Vstupný portál do kaplnky sa zachoval dodnes. V poslednej štvrtine 14. storočia dal kráľ Ľudovít I. pristaviť ďalšie tri krídla honosného poľovníckeho kaštieľa. Dielo dokončil jeho zať Žigmund Lucemburský, syn českého kráľa Karola IV. Žigmund tu vydal v roku 1390 listinu, ktorá platí za najstarší písomný doklad o Vígľaši. Z roku 1406 je listina dokladujúca existenciu Vígľašského panstva. Kráľ ako veno daroval Vígľaš a Vígľašské panstvo svojej druhej manželke Barbore. Tá z Vígľaša riadila i ďalšie jej darované mestá. Žigmund a neskôr aj jeho nasledovník na uhorskom tróne Matej Korvín vo vígľašských lesoch často poľovali. V 15. Storočí k Vígľašskému hradu patrili poddanské dediny Slatina, Slatinka, Zolná, Sebedín, Čerín, Čačín, Hrochoť a Očová. V podhradí Vígľaša bola v tom čase len neveľká osada panských sluhov. Počas tureckého nebezpečenstva v 16. Storočí boli k zámku pristavené obranné veže, obranný múr, vstupná veža s padacím mostom a v skalnom masíve bola vysekaná hlboká hradná priekopa. Neďaleko zámku postavili vysokú šesťbokú strážnu vežu – baštu. Turci v priebehu 16. a 17. storočia urobili stovky nájazdov na okolité dediny, ale pevnosť Vígľaš nikdy nedobyli.

V roku 1636 sa Vígľaš z kráľovských rúk dostal do rúk zemepána Ladislava Čákyho. Ten na bývalom východnom území Slatiny a Očovej v roku 1638 dal vybudovať novú dedinu Detvu. Čáky Vígľaš zle spravoval, zadlžil sa a v roku 1690 predal zámok i panstvo Esterházyovcom. Tí na Vígľaši tvrdou rukou vládli celých 180 rokov. Práve preto na Podpoľaní vzniklo najviac piesní plných revolty a proti panského odboja. Zbojníctvo a pytliactvo, hoci tvrdo trestané, malo svoje korene najmä na vznikajúcich lazoch a medzi valachmi. Liekom na bolesť poddaného ľudu sa stával hlas mumlavej fujary či osviežujúci piskot píšťalky. Bieda prinútila ľudí šetriť aj na odeve. Veď kde na Slovensku museli muži v zime či v lete chodiť s holými pupkami? Práveže len na Vígľašskom panstve. Rozvoj pastierstva na Podpoľaní prilákal koncom 18. storočia Staroturancov Vagača a Moleca, aby tu založili prvé bryndziarne. Esterházyovci na svojom panstve bohatli nielen z práce ľudu, ale aj z prenájmu mlynov, píl, hámrov, sklární, baní a lesov. Za bohatý zisk si mohli dovoliť prestavať Vígľašský hrad na hradný kaštieľ.

V druhej polovici 18. storočia bolo z veľkoslatinského chotára vymedzené územie pre novovznikajúce obce Podvígľaš, Vígľašskú Hutu Kalinku, Klokoč a Stožok. Kuriálna dedina Vígľaš dovtedy nemala sedliacky stav, richtára, ani obecnú pečať. Okolo roku 1800 mala obec nasledovné časti: Pod zámkom, Za vodou, Dolný koniec, Horný koniec a Hájnikovú. V obci vtedy žilo okolo 500 obyvateľov. Pstruša bola ešte súčasťou Veľkej Slatiny. V roku 1870 Vígľašské panstvo odkúpil Mikuláš Kiš de Nemeskér. Koncom 19. storočia dal zámok v romantizujúcom slohu prestavať a zmodernizovať. Prínosom pre panstvo , obec a jej široké okolie bolo postavenie železničnej trate Pešť – Salgotarján – Zvolen - Vrútky v rokoch 1870 až 1872. Na železničnej stanici Végles – Nagy Szalatna bola zriadená i poštová stanica. Kišovci sa zaslúžili o zavedenie nových, progresívnych metód hospodárenia, zaviedli vodovod, elektrickú energiu, vybudovali moderné maštale a zaviedli ako prví v Uhorsku strojové dojenie.

V roku 1905 od Pavla Kiša Vígľašské panstvo odkúpil arcivojvoda Fridrich Habsburský. Dal vybudovať úzkokoľajnú železnicu Vígľaš – Kyslinky a pri vígľašskej železničnej stanici drevosklad.

V roku 1919 vígľašský veľkostatok odkúpil československý štát. Na zámku sídlila nielen Správa štátnych lesov Vígľaš, ale aj Správa štátnych majetkov Vígľaš. V medzivojnovom období sa Vígľaš rozrástol východným i západným smerom.

Vígľašania sa aktívne zapájali do Slovenského národného povstania. Medzi zajatými povstaleckými vojakmi a partizánmi odvlečenými do nemeckých zajateckých táborov boli aj dve desiatky občanov Vígľaša. Ďalších mužov Nemci odvliekli 12. februára 1945. 18. februára bola od fašistov oslobodená Pstruša, Hájniková a Horný koniec. 21.2. vyhorel zámok. Dolný koniec a zámok Červená armáda dobyla ráno 25. februára 1945. V bojoch o Vígľaš padlo 186 sovietskych, 32 rumunských a 28 nemeckých vojakov. Zahynuli siedmi občania Vígľaša.

Po druhej svetovej vojne sa stavajú domy v bývalom drevosklade, na starom cintoríne, popri rieke Slatine, popod Káplnu a rozrastá sa i cigánska osada. Za železničnou stanicou vznikol podnik Borovina, pri železničke dielne a garáže štátnych lesov. V päťdesiatych rokoch 20. storočia sa rozrastá aj Pstruša, vzniká osada Dolinky, neďaleko nej železničná prekladacia stanica pre strojársky podnik Vígľaš – Húsová, neskôr PPS Detva. Pod Rohami vznikla osada Malý Sliač. Za dedinou bolo vybudované stredisko Jednotného roľníckeho družstva Vígľaš, ktoré bolo založené už v roku 1952 a k Štátnemu majetku Vígľaš – Pstruša pričlenené v roku 1975. Po roku 1970, keď bola v časti Za zámkom otvorená základná škola, sa začalo s výstavbou rodinných domov i Pod Hájom. V roku 2005 bola posviacka rímskokatolíckeho kostola vo Vígľaši a v roku 2009 sa začalo s rekonštrukciou Vígľašského zámku.

Autor: učiteľ Milan Sliacky